V tomto tútoriale sa vám zjednodušene pokúsim ukázať ako si spraviť staničnú budovu s dvoma nástupišťami podporujúcimi prepravu pasažierov  a s niekoľko koľají naviac  Jednoducho celú kompletnú stanicu.
Stavba väčšieho celku má svôj význam, pretože obvikle jeden aj keď čo do polygónov rozsiahlý objekt v podstate hru a počítač zaťaží menej ako tá istá scéna poskladaná z viacej objektov. Preto je často lepšie postaviť si staničný areál ako jeden objekt. Je mi jasné, že nie každý má svoje vlastné všetky potrebné objekty a preto to nieje vždy možné, ale možno vás práve tieto riadky inšpirujú ešte k rozsiahlejšiemu stavaniu si vlastných objektov čo som si aj dal ako cieľ tejto stránky.
Nebudem popisovať ako stavať budovu, lampu, nakladaciu rampu,  trakčné vedenie, či perón stanice, lebo potrebné informácie nájdete popísané v iných mojich tútorialoch o stavbe objektov. Zameriam sa hlavne na stavbu samotných nástupíšť s podporou prepravy pasažierov. Náš cieľ bude ako celok vyzerať asi nejako nasledovne, pričom všetky objekty budú v jednej scéne - exportovanom objekte.

Preskočím teda modelovanie stanice a vôbec objektov a pôjdem rovno na modelovanie nástupíšť a koľajníc v samostatnom súbore.
Ako prvé si teda vytvoríme jedno plane o šírke 1.5m (pre úzke nástupište) a dĺžke 100m (bez aspoň jedného aj inak nefunkčného, alebo neviditeľného polygonu nieje možné exportovať objekt do TRS). To umiestnime do pozície X= 2,6, Y=0  a Z=0,1. Pomenujeme ho ako perón 1 a bude to naše prvé nástupište.

Všetky body musia byť v rovine čo do osy X pretože určujú budúci priebeh kadiaľ povedie koľaj pričom krajné zároveň určujú hranice nástupišťa a spolu s ostatnými trigger. Ak by neboli v rovine koľaj by nebola rovná. Môže to ale byť aj úmyselné ak napríklad chcete postaviť nástupište do oblúka.
Teraz si vytvoríme rovnaké body pre druhý perón. Pre jednoduchosť je najlepšie všetky vytvorené označiť, vyklonovať,  posunúť a premenovať na a.track1a, a.track1b, a.track1c, a.track1d a a.track1e. To samé zopakujeme ešte raz pre tretiu koľaj ktorá ale už nebude nástupišťom, ale iba bežnou koľajou. Tu nám stačia iba dva krajné body označené ako track2a, a.track2b. Môžeme samozrejme vytvoriť i viac nástupíšť či viac samostatných koľajníc.

Keď máme hotové samotné koľaje a peróny pristúpime k asi najpracnejšej veci a to vytvoreniu pomocných bodov na ktorých sa nám budú zobrazovať nastupujúci a vystupujúci pasažieri. Ich počet určuje počet aký chceme mať na stanici a ktorý je zároveň aj ako maximálna hodnota v ponuke nastavenia stanice potom v editori.. Čím väčšia stanica s čím väčšou prevádzkou požaduje logicky aj viac pasažierova teda aj bodov ako malá provinčná stanička. Ich počet obvykle určuje dĺžka koľaje a šírka perónu. Predpokladám však ale že aj väčší počet je aj väčší nárok na jadro aj keď to nemám overené. Nesmie sa zabudnúť že musia byť dva druhy - zjednodušene povedané nastupujúci a vystupujúci pričom obvykle je vystupujúcich menej. V našom prípade to bude 80 ku 52 čo bežný štandard na 100 - metrovú koľaj stredne veľkej až veľkej stanice. Takže si takto vytvoríme príslušný počet pomocných bodov nad perónom vo výške 0.6m čo značí že sa bude jednať o perón 0.6m vysoký - pasažieri sa budú zobrazovať 0.6m nad povrchom - a každého natočíme tak aby sme nemali všetkých v jednom smere. Ich natáčanie bude určovať kam budú zobrazujúci sa pasažieri otočený.  Dbajte teda na správne natočenie a tiež aby ste pasažierov neumiestňovali mimo predpokladaného budúceho perónu, teda do vzduchu. Výsledkom bude jež z ktorého môžete spraviť klon a preniesť na vedľajšie nástupište, alebo rovnako vytvoriť znova každý bod.

Pomenovanie track_0, track_1, track_2, ...  nám určuje o ktorú koľaj ide. Parameter track nám určuje typ prvotne zobrazenej koľaje (zmení sa na tú ktorú k nej potom v editori pripojíte). Verticles potom definuje postupne body príslušnej koľaje od prvého po posledný. Pritom začiatok samotného  nástupišťa nemusí definovať hneď prvý bod ale povedzme až tretí čo popíšem neskôr. Prvý bod je absolútne prvý bod koľajnice na ktorú neskôr v editori pripojíme normálnu koľaj.  Ak nechcete abzy sa vami definovaná koľaj menila po pripojení koľaje v editore pridajte tag useadjoiningtracktype 0.

Ďalšou časťou je definícia trigra ktorý určuje ako sa daná stanica a vlak bude chovať. Doporučujem si prečítať CCG pretože toho je viac čo s ním má spoločné a čo by ste mali vedieť.

V princípe si treba všimnúť označenie bodov a porovnať ho s umiestnením v gmaxe. Určuje to akýsi okruh pôsobenia či ako to zjednodušene nazvať na základe ktorého sa mení chovanie a reaguje AI. Preto sme ak si spomeniete ten jeden bod dali do tej jednej tretiny v smere kadiaľ pôjde vlak. Parameter att určuje názov bodu, radius polomer pôsobenia a track definuje koľaj. Každý triger musí mať rôzne pomenovanie a toto musí byť zhodne v označení scriptu ku ktorému prídeme neskôr. Tieto definované body však určujú hranice samotného nástupišťa. To značí, že koľaj môže začať bodom a.track1a, ďalší môže byť a.track1b, ale až bod a.track1c je prvý deklarovaný v tejto časti a teda určuje že až od neho začína samotné nástupište. To samé na opačnom konci. Tak vlastne môžete postaviť koľaj 300m dlhú, ale iba 50m z nej bude tvoriť samotné nástupište. Má to zmysel ak tvoríte kompletnú stanicu a nie iba samotné nástupištia kedy to je bezpredmetné.

Ďalšou časťou je definícia samotných bodov pasažierov.

Aj tu si všimnite zhodu s koľajnicou, resp. perónom a označením bodov ON a OFF a rozdielom v počtoch. Parameter         passenger-queue 1 je aktivátor, size určuje počet, initial-count určuje počiatočný stav (pred definíciou v editore) a product-kuid definuje kuid tovaru keďže sa vlastne jedná o priemysel a aj keď to znie komicky teda tovar.
  
Záver configu tvorí definícia procesov, prípadný pridaný zvuk a samotných nástupíšť pre zobrazenie v editori a definície v scripte. Aj tu si prečítajte CCG pretože aj tu je toho viac čo by bolo treba spomenúť a tento tútorial by sa stal už potom príručkou.